Blog

Volám sa Marián Ochodnický, mám 38 rokov a napíšem vám o tom, ako sa dá pomocou zmeny myslenia zmeniť svoj život. Na začiatok si dovolím citovať pána Jaroslava Duška: ,,Polovicu života sa učíme hlúposti a druhú sa ich snažíme odnaučiť.“ Toto je v podstate aj môj prípad... Tých hlúpostí som sa naučil viac ako dosť. Naučil som sa báť, mať obavy z budúcnosti, potlačovať v sebe svoje emócie, naučil som sa trpieť, vo všetkom sa podriaďovať ostatným ľuďom. Neveril som si, nemal som toho v živote veľa, aj keď som mal všetko. Nevedel som vyjadriť svoj názor, podliehal som názorom svojho okolia, nemal som sa rád, môj hodnotový rebríček bol úplne zvrátený, v porovnaní s tým dnešným. Môžem sa opýtať, čo alebo kto je na prvom mieste práve u vás?? (Možno rodina, deti, statky...) U mňa som číslo 1 JA! Áno, väčšinu ľudí to niekedy až naštve, avšak, keď im začnem hovoriť o tom, prečo to tak je, rýchlo zisťujú, že to nie je o mojom nenásytnom egu, ani o ...

Objavenie viery v seba samého...

Na tomto mieste, z ktorého je fotka, som prežil najkľúčovejšie chvíle môjho života. Tu som premýšľal nad tým, že ukončím svoj život a spácham samovraždu... Zastavili ma moji blízky a strach, ktorý som v tejto situácii prežíval. Veľmi som sa začal báť, že zomriem... Po tejto skúsenosti, som sa po dobu asi jedného roka, tomuto miestu vyhýbal. Už pri pohľade na ,,benzínku“ a odpočívadlo mi bolo zle. Spôsobovali to myšlienky, že čo keď ma to chytí znova? Čo keď ma tentoraz strach nezastaví a ja samovraždu dokonám? Sila myšlienok je neuveriteľná! Je to ako veľká mágia – vieme, že je to ilúzia, no napriek tomu uveríme, že je to skutočnosť. Neskôr som pochopil, prečo je vlastne viera taká dôležitá a zároveň, aká dokáže byť nápomocná, resp. aj zničujúca. Veril som, že som k ničomu, že som nula, že nič poriadne v živote nedokážem, že nikdy nebudem šťastný, že neviem, kto som... Snažil som sa za každú cenu zapáčiť svojmu oko...

Zvládol som to včera, zvládnem to aj dnes...

Dnes ti dám návod na to, ako sa odstrihnúť od svojej minulosti a strachu z budúcnosti. Je fajn, keď si občas zaspomínaš na staré dobré časy, je taktiež fajn, keď si občas premyslíš, kam vlastne vo svojom živote smeruješ a ideš... To je všetko v absolútnom poriadku, avšak, ak si dovolíš to, že budeš niesť bremeno svojej minulosti a ešte k tomu aj záťaž zajtrajška, zlomí ti to krk! Je to vo svojej podstate veľmi jednoduché. Minulosť je mŕtva! Čokoľvek sa v nej stalo, už sa neodstane, na svojej minulosti už nezmeníš absolútne nič! S minulosťou dokážeš spraviť iba 3 veci: 1) zmeníš na ňu svoj pohľad 2) poučíš sa z nej 3) odstrihneš ju a tým pádom necháš svoju minulosť odísť Ak sa nedokážeš odstrihnúť od minulosti, čaká ťa len depresia, nič viac... Čo sa týka budúcnosti a myšlienok typu „čo všetko sa zajtra môže stať“, je to taktiež cesta...

Používa službu Blogger